Z čiernobieleho umenia do umenia farieb V súčasnosti sa natáča málo čiernobielych filmov, avšak s umeleckým zámerom zvýraznenia grafiky a estetického účinku. Odevy z tejto éry budú odrážať formálnu eleganciu a klasiku čiernobielej kinematografie – kombinácia čiernej a bielej, elegantné línie a retro nádych. Pohrávam sa s priehľadnosťou a voľnosťou odevu, ktorá bude ubúdať ďalšími érami, pod väčším tlakom.

Denim Ikona slobody & rebélie V minulosti prvky rýchlosti do doby priniesli cestovanie, globalizácia, miešanie štýlov, ich rýchle striedanie, moderna, avantgarda… Retro spomienky predstavujú prírodné materiály ako denim, manchester a vlna, s čím sa spájaručná technika háčkovanie/ štrikovanie – čo poukazuje na priemyselnú revolúciu, kde proti sebe stála rýchla práca strojov vs. remeslo, (originalita & ručná tvorivá práca). Na strane tovární som customla aj hotové odevy a to rifle zo second handu, kde som dodala nádych ručnej práce.

Futuristická éra Svet stiahnutý korzetmi ideálov a spoločenského tlak Dnešná doba je charakterizovaná neuveriteľným zrýchlením, nielen v technológii, ale aj v očakávaniach spoločnosti. Futuristicky má vyznieť kabát inšpirovaný tvorbou môjho prastrýka, akademického sochára Dušana Pončáka. Šperky (z cínu s obsahom striebra) na kabáte sú inšpirované jeho deformáciami sôch, keďže sa zaoberám témou futuristickej krásy v šerednosti a nových tvarov. Kabátom som chcela vytvoriť futuristickú chodiacu sochu. Taktiež sa hrám s viac a viac stiesňujúcim odevom. Budúcnosť predznamenávajú elastické a umelé materiály, a tiež materiál, ktorý sa nepoužíva primárne na odevné spracovanie.

Nohavice zo svadobnej čipky Nohavice ušité z jemnej čiernej svadobnej čipky, boli primárne vyhotovené pre moderátorku a organizátorku našej módnej prehliadky v Prešove, no sú ideálne aj na iné spoločenské udalosti, kde vystupuje alebo, ktoré organizuje spolu s mestským stredoškolským zastupiteľstvom, ako sú koncerty, gala večery, plesy a iné akcie… Ateliér Lukáša Šamala – Jindřichův Hradec

School project

Pravdivost v umení

Po zhliadnutí filmu Vetřelci a volavky, ktorý zachytáva rozmach sochárstva a plastík v 70. a 80. rokoch minulého storočia, som sa rozhodla zamerať na dielo môjho prastrýka, Dušana Pončáka, a jeho tvorbu z tohto obdobia. Dokument zdôrazňuje dôležitosť zachovania verejného umenia, no chýba mu hlbší pohľad na príbehy autorov, ktoré by mohli verejnosť lepšie prepojiť s ich dielami.

O autorovi
Dušan Pončák bol sochár, maliar a pedagóg. Jeho diela sú plné emócií, skrytých významov a reflexie doby. V jeho plastike vidíme expresívnu deformáciu a dynamiku, ktoré odrážajú jeho výbušný temperament. Príbehy jeho tvorby a jeho zápasy s ideologickými obmedzeniami komunistického režimu ma inšpirovali preniesť jeho umelecké posolstvo do odevného dizajnu.

Inšpirácia pre dizajn
V mojom odeve som sa zamerala na symboly a motívy z Pončákovej tvorby, ako aj z diel Franciska Goyu – Saturn požierajúci svoje deti. Odev na prvý pohľad nemá byť zrovna malebný, no jeho pravá estetická hodnota sa ukrýva pod pravdou diela, autora a doby, v ktorej tvoril. Pracovala som so sivou plsťou, ktorá sa primárne nevyužíva v textilnom priemysle, aby som vystihla obdobie jeho depresívnej a „monštruóznej“ tvorby, a priblížila sa tak k sochárstvu. Ďalej som vytvorila vlastné šperky, čim som sa taktiež priblížila k remeslu môjho prastrýka a pracovala s kovmi. Deformáciou a amorfnými tvarmi Dušan Pončák znázorňoval deformovanú spoločnosť, v ktorej žil, tak ako aj Goya.

jeho tvorbe ma taktiež fascinuje štúdium rúk, a preto som ich použila ako centrálny motív, ktorými som posiala celý rukáv od vrchu cez pravdivý správny tvar a veľkosť ruky sa prelínajú postupne dole do deformovaných rúk a noriem, ktoré zakrývali pravdu, túžby autora a jeho právo na slobodný umelecký prejav prostredníctvom komunistických ideologických komisií a ich zákazov. 

Bočný šev odevu som zámerne narušila rezmi, čo odkazuje na status kráľovského šaška, ktorý sa mohol vysmievať mocenským štruktúram, no jeho deformácia narezanými lícami/ústami/ušami či nosom ho odlišovala od ostatných. Ale vďaka tomu mohol hovoriť pravdu, čo si iní dovoliť nemohli. 

School project

Mýtus o Apollovi a Daphne
Apollo, grécky boh slnka, poézie a hudby, zosobňuje večnú mladosť, no často čelí odmietaniu v láske. Po víťazstve nad Pythonom sa posmieva Amorovi, ktorý ho z pomsty zasiahol šípom lásky, zatiaľ čo Daphne zasiahol šípom odporu. Daphne, dcéra riečneho boha Penea, chce zostať pannou, no jej otec si želá, aby sa vydala. Keď ju Apollo prenasleduje, prosí otca o záchranu. Premení ju na vavrínový strom, ktorý sa stane Apollonovým posvätným symbolom. Tento príbeh stelesňuje márnosť túžby a premeny telesnej lásky na symbol večnosti a cnosti.

Letokruhy a príroda ako inšpirácia
Stromy, najväčšie suchozemské rastliny, ukrývajú vo svojej štruktúre príbehy času. Letokruhy, „kroniky krajiny“, odhaľujú históriu a klimatické podmienky. Svetlé a tmavé vrstvy dreva rozprávajú o jari a lete, o období hojnosti či sucha. Rôzne poškodenia – mráz, požiare, či škodcovia – zanechávajú stopy na ich štruktúre. Stromová kôra chráni vnútro podobne ako ja vytváram ochranné bariéry voči okolitému svetu. V pokračovaní kolekcie by som pracovala s kožou, ktorá je pevná, no po namočení sa dá krásne tvarovať. 

Na vrchnej časti som chcela vytvoriť pruhy, ktoré pripomínajú vrstvy letokruhov. Sámky som vytvorila pomocou overlocku s tmavou hnedou niťou na krémovej látke. Tým som zobrazila tmavšie husté letné drevo a svetlejšie redšie jarné drevo. Rôznymi rozstupmi naznačujem klimatické podmienky v jednotlivých rokoch, ako boli teplo, chlad alebo dostatok živín.

Na nohaviciach som aplikovala sámky. ktorým som dodala omnoho väčší objem a vznikli z toho trojuholníkové sklady. Vo vnútri skladov je dutý priestor, ktorý pripomína cievne zväzky, cez ktoré sa živiny dostávajú do stromu. Jarné a letné drevo som naznačila skladmi a použitím tmavej nite a vlastnej kruhovej až špirálovitej potlače. Nohavice sú zvonové a postupne sa rozširujú smerom nadol, podobne ako letokruhy, ktoré sa každý rok rozrastajú a menia svoju šírku.

Rukavičky z denimu, s visiacimi niťami z overlocku, zobrazujú moment postupnej premeny prstov Daphne na vavrínový ker.

Scool project

„Jedlo prechádza žalúdkom“ s podtémou „Tradičné dezerty a múčniky“  

Jedlo je úzko spojené s emóciami, a nadmerná konzumácia cukru môže spôsobovať zdravotné problémy aj nespokojnosť so sebou samým. Tento problém ma inšpiroval prepojiť tému jedla s mojím osobným príbehom, ktorý sa týka porúch príjmu potravy.

Poruchy príjmu potravy – ED a anorexia
Pred dvoma rokmi som s kamarátkou začala cvičiť – ja som chcela pribrať, ona schudnúť. Spočiatku sme sledovali zmeny na našich telách, no postupne ju diéta a počítanie kalórií pohltili. Strach z jedla, váženie sa niekoľkokrát denne, či úplné odopieranie jedla sú len niektoré prejavy mentálnej anorexie. Táto porucha prináša vážne fyzické aj psychické následky, ako poškodenie orgánov, hormonálnu nerovnováhu, či výrazný úbytok energie.

Odev ako vyjadrenie problému
Na odeve som vyjadrila kŕče z hladovania pomocou skladov. Halenka je nadrozmerná a hnedá, čo symbolizuje telo, ktoré je krásne bez ohľadu na jeho veľkosť. Bočné švy so sťahovacími tunelmi predstavujú tlak, ktorý si sami vytvárame. Predĺžená látka zakrývajúca ústa a bradu odkazuje na zábrany a odmietanie jedla.

Každý z nás je jedinečný, a práve naše nedokonalosti z nás robia výnimočné bytosti. Nemusíme byť kópiami ideálov – naše telo je krásne také, aké je a nikto nemôže byť kópiou práve tých našich tiel.

Jedným z najvýznamnejších momentov mojej kreatívnej cesty je možnosť pracovať pre svetoznámu módnu návrhárku Jitku Klett od roku 2023. Po krátkej stáži som sa stala súčasťou jej tímu a mala možnosť spoznať zákulisie módneho priemyslu zblízka. Jitka mi ukázala, čo všetko obnáša práca módnej návrhárky – od organizácie podujatí, riadenia tímu a komunikácie, až po technickú tvorbu, estetické cítenie a prácu s detailmi.

Moja úloha je veľmi rôznorodá – od asistencie pri módnych prehliadkach, tvorenie ai videí a propagácia nových produktov, úprava fotografií na e-shopy, asistencia pri foteniach modelov na e-shop či instagram, inventúry v obchodoch, spravovanie sociálnych sietí, hostesingu na jej podujatiach, tvorenie pozvánok až po digitálne spracovanie potlačí pre kolekciu Mezzoforte 2025, ktorá bola predstavená 28. septembra 2024 v gotickom Kláštore Minoritov Sv. Jakuba v Prahe.

Spolupráca s Jitkou Klett mi priniesla nielen cenné skúsenosti, ale aj väčšie sebavedomie a zlepšenie v komunikácii. Robila som veci, o ktorých som si nemyslela, že ich zvládnem, a pohybovala som sa v prostredí, ktoré milujem a ku ktorému mám blízko. Obdivujem každý jeden model, ktorý som mohla sledovať od jeho vzniku až po finálne predstavenie na módnych prehliadkach. ​​​​​​​

Bratislavské módne dni 2024

Spolupráca s Radom Šmehylom

Rado Šmehyl má internetovú značku @illegalstore.sk a venuje sa potlačou na tričká, mikiny pre mladých už zopár rokov. Oslovil ma a vytvorili sme mikinu s nápisom: Kto si a aký si, keď sa nikto nepozerá? Vytvorila som aj plagát pomocou koláže a digitálnych úprav. Aj pri rifľovej súprave som postupovala formou koláže z iných odtieňov rifľoviny a pohrávala sa s ľudskými tvárami. ​​​​​​​

https://www-ccv.adobe.io/v1/player/ccv/M3FcUroA2Dx/embed?bgcolor=%23191919&lazyLoading=true&api_key=BehancePro2View

pohyb, estetika a vnútorný pokoj

Shibari ma už dlho fascinovala. K lanám som sa dostala vďaka spolubývajúcim. So spolubývajúcou, ktorá sa tomu venovala ako modelka, ale začalo to kreslením a viazaním figurín skôr z toho estetického hľadiska než praktického, som chodievala kresliť na jamy a študovala pohybovú figurálnu kresbu, kde som obdivovala estetiku ženského tela a jeho ladné línie.  Sama som nikdy nenašla odvahu viazať, ale postupne som sa tomu začala venovať ako modelka aj ja.

Pre mňa nie je shibari len o viazaní, je to o sústredení, prekonávaní vlastných limitov bolesti, ktoré sú len v hlave a o pocite úplného uvoľnenia. Cítim sa pri tom žensky, prepojená so svojím telom a s úplne prázdnou oslobodenou mysľou. Môže to znieť zvláštne, ale pôsobí to ako forma meditácie. Existujú rôzne workshopy zamerané napríklad na komunikáciu, emócie, techniku, typy uzlov alebo pozície v závese ako mermaid alebo aj workshopy o histórii a počiatkoch shibari alebo iného typu viazania – kinbaku. Aj ako modelka je dôležité vedieť, kde na tele sú odkryté nervy, a cez ktoré nesmie prechádzať lano, z čoho by mohli vzniknúť nebezpečné nervové zranenia. Vo vzťahu medzi modelom a riggerom musí byť dôvera a správna komunikácia. Shibari nemusí mať erotický podtón – je to forma umenia, pózovania tela, cesta k estetike, pohybu a k vlastnému pokoju.